streda, 31. júla 2013

Ľudmila a noví dargovskí hrdinovia


To, že „kedysi bolo všetko lepšie“, počúva Ľudmila Horňáková znova a znova. V skupine seniorov, ktorej sa od jesene minulého roka venuje raz týždenne, sa táto veta naozaj často opakuje. Zrejme práve v utorky, kedy sedia spolu v spoločenskej miestnosti na sídlisku Dargovských hrdinov a vylepšujú svoj štvrťročný časopis „Letokruhy“.

27-ročná Ľudmila sa však témam z minulosti nevyhýba, naopak. Zaujíma ju, čo presne bolo za socializmu inak a do akej miery sa na vzťahoch medzi starými a mladými odrazil prechod od vtedajšieho k dnešnému politickému systému.  


Rodená Košičanka študovala v Bratislave výtvarné umenie a v rámci projektov sa špecializuje na prácu so skupinami laikov. V 8- až 12-člennej skupine „Von z kruhu“, ktorej sa Ľudmila venuje v rámci projektu EHMK Košice 2013 SPOTs, chce popri remeselných prácach stavať mosty medzi generáciami. „Odkedy pracujem so seniormi, môj pohľad na staršiu generáciu sa úplne zmenil. Rozprávajú o láske a sexe, majú obavy, ciele a sny rovnako, ako my všetci,“ vraví Ľudmila. 

Jej rozhovory s dôchodcami vyvolávajú dojem, že počas komunizmu rodiny viac držali pokope. „A to už aj z toho dôvodu, že pre priestorové a finančné obmedzenia museli žiť spolu a viac sa deliť s inými. Kedysi človek nemohol jednoducho dať starú mamu do domova dôchodcov. V tých časoch také zariadenia takmer neexistovali,“ vysvetľuje Ľudmila. „Vtedy ešte nebola taká veľká priepasť medzi generáciami, lebo všetci mali popri zamestnaní aj pevné funkcie v rodine a v okruhu známych, či už ako starí rodičia, rodičia alebo priatelia.“ Tá súdržnosť sa vraj v „novej dobe“ rozplynula, ľudia sa od seba dištancujú a izolujú. 


Zato ja mám často pocit, akoby starý systém prežíval naďalej v zvykoch mnohých ľudí. Nevyhnutne musím pri tom myslieť na mnohé lekváre, ktoré sa mi v priebehu posledného víkendu nazbierali na kuchynskom stole. Časť z nich pochádza od môjho priateľa a kolegu Ernesta, ktorý mi nedávno doniesol domáci džem a domácu pálenku. Druhá časť je od mojej starej mamy, ktorá ma zásobila čerešňovým likérom a svojím marhuľovým lekvárom.  



Samozrejme, domáce džemy nie sú ani v Nemecku zriedkavosťou. Zrejme aj tam sa nájde zopár odvážlivcov, ktorí doma v prísnej tajnosti pália pálenku. Tu sa však znova a znova stretávam s malými gestami, každodennými výmennými obchodmi medzi susedmi: „Vymením zeleninu zo svojej záhradky za ovocie z tvojich stromov.“ Je často citovaná srdečnosť tunajších ľudí nebodaj „postkomunistickým dedičstvom“? 

Takmer mám ten dojem. Dokonca pri návštevách lekárov, povoleniach nakrúcať a iných termínoch je neformálna, osobná cesta cez známych a príbuzných často oveľa sľubnejšia. Takéto vybavovania nie sú ani zďaleka také byrokratické, ako som na to zvyknutá z Nemecka. Zato tu vládne tak isto veľký údiv a bezmocnosť nad demografickou zmenou a rozpadom spoločenských štruktúr.  


Minulý víkend využila umelkyňa Ľudmila veľkú reklamnú plochu na sídlisku Dargovských hrdinov (hovorovo na Furči) a oslovovala okoloidúcich, aby na ňu fixkami zaznamenali svoje myšlienky o vzťahoch k príbuzným. Vedľa pútačov na hladké nohy, rýchle autá a ďaleké dovolenkové destinácie písali pasanti vety o svojich blížnych. 


Výsledkom je veľká biela popísaná plocha. Na prvý pohľad je síce nenápadná, ale zapôsobila na autorov, okoloidúcich, Ľudmilu, aj na mňa. Mladé dievča napríklad napísalo, že svojich starých rodičov vidí denne, že sa týmto spôsobom spolupodieľajú na jej výchove a dúfa, že nesklame ich očakávania. Spoznávam sa v tomto vyznaní. Ani mne nie je tento vnútorný pocit cudzí. 

Iný človek na plochu poznamenal: „Je ťažké povedať niekomu, že si ho vážiš, keď je s nami každý deň. Keď však odíde, uvedomíme si, ako nám chýba pri každej maličkosti, aj keď nás hneval.“ Jedna zrejme staršia pani sa sťažuje, že ešte stále nemá vnúčatá, že momentálne je na to veľmi zlá doba… 

Zrazu mi zíde na um stretnutie s jednou postaršou dámou, s ktorou som nedávno sedela na lavičke v parku. Na moju otázku, aký vzťah má k svojim susedom, bývalá operná speváčka odpovedala: „Pred komunizmom sa ľudia báli Boha, počas komunizmu nás spájal strach pred stranou. A dnes? Dnes sa viac nikto nikoho nebojí! Dnes vládne anarchia!“ 

Zdá sa mi, akoby priepasť medzi generáciami bola ešte hlbšia ako v štátoch bývalého „západného bloku“. Kým starší ľudia sčasti vychvaľujú obdobie komunizmu do nebies, porevolučné ročníky poznajú „zlaté časy“ len z rozprávaní príbuzných a môžu sa nad tým len pousmiať. Mám dojem, že táto mladá generácia čoraz väčšmi vypĺňa tú priepasť materiálnymi vecami, o akých sa ich rodičom a starým rodičom kedysi mohlo len snívať. Ľudmila to volá „postkomunistický komplex“. 

Umelkyňa žije pod jednou strechou s rodičmi, starším bratom a starou mamou. – Je to zanikajúci model, a to v celej Európe…  


Ľudmila realizovala svoj projekt na reklamnej ploche v rámci 10-dňového projektu Medzicentrum IV., ktorý sa po prvýkrát konal v dňoch 19. - 27. júla v Košiciach pod vedením Niny Šoškovej.  

Ďalšie informácie a kontakty na skupinu „Von z kruhu“ nájdete tu

 
Teilen

utorok, 30. júla 2013

Dominikánske námestie


Je to moje najobľúbenejšie námestie. Žiadne iné nemení tak veľmi svoju tvár vo dne a v noci. Ráno sem prúdia davy ľudí na trh; námestie rozvoniava čerstvým kôprom, rezanými kvetmi a zrelými nektárinkami. Popoludní tu opäť vládne pokoj.

Má osobitý ráz. Neustály prievan prefukuje koridorové námestie a dáva mu stredomorskú atmosféru. Vo vetre som šťastná, čulá. – Vietor mi trochu pripomína Hamburg, len je teplejší.

Kedysi obľúbené miesto drogových dílerov sa za posledné roky zmenilo na oázu pokoja uprostred jadra mesta. Ani neviem, koľko kapučín som tu už vypila…


V noci

Cez deň

Dominikánske námestie vďačí za svoje pomenovanie dominikánskemu kláštoru, ktorý tu bol založený už začiatkom 13. storočia. Dominikánsky kostol zo stredoveku patrí popri Dóme svätej Alžbety k najstarším chrámom v Košiciach. 

Teilen

nedeľa, 28. júla 2013

Košický slang pre pokročilých



Keď som chcela prehĺbiť svoje vedomosti o košickom slangu a poprosila som o pomoc svojich priateľov tu v Košiciach, všetci mi jednohlasne odporúčali alternatívneho sprievodcu mestom KSC. Obsahuje totiž slovník košického slangu - jazyka, ktorý používajú miestni obyvatelia. 



Žiaľ, táto kniha občianskeho združeniaVýchodné pobrežie“ je beznádejne vypredaná a tá hŕstka ľudí, ktorí ju zohnali, si ju strážia ako poklad. 


Bola to malá odysea, kým som ju konečne držala v rukách. Môj kamarát Igor Kupec mi hneď pomohol urobiť výber najcharakteristickejších výrazov. 


Výsledkom je krátky zoznam slov, nevyhnutných pre každého, kto tu chce prežiť  – ale len tu v Košiciach...

Košický slang             Spisovná slovenčina                                    
ara!                                       pozor                                                                  
barz                                      veľmi                                                                  
Bazmeg City                       miestny názov Košíc                        
bitang                                  vybitý človek                                                   
brika                                     električka                                                          
čaja                                       dievča, mladá žena, frajerka                     
čávo                                      mladý muž so sebavedomým                    
vystupovaním a ležérnou chôdzou        
das                                        približne                                                            
dakus                                   trochu                                                                
degeš                                   debil                                                                   
dig                                         pozri (upozorňuje na dôležitosť)            
dzivý/fasa                          fantastický, úžasný                                       
flipovať                               zabávať sa, flákať sa                                     
gádžo                                   sedliak, Neróm                                               
geňo                                     hrubá nadávka                                               
hej ne?                                 Však?                                                                 
koňar                                   Prešovčan (pre Košičanov)                        
lámať čaje                           baliť, zvádzať  ženy                                       
lignúť                                   veľmi vysoko prehrať                                  
lóve                                       peniaze             
mište                                    výborne                                                            
muka                                    nuda                                                                   
nožkar                                 mladý muž zaujímajúci sa o autá,             
                                               mobily, krásne ženy a o svoje svaly       
ojeb                                      podvod                                                                  
pecka                                   výborne                                                            
šrác                                       chlapec        
segiň                                    chudák                                                               
šupak                                   neúspešný človek                                        
šuvix                                     úplne nič v porovnaní s niečím iným      
vraňar                                  Košičan                                                              
VKV                                      skratka pre „Vyjebaný košický vietor“  
zjeb                                      niečo smiešne                                                

ta                                           tak, teda, nuž    
                                              
Príklady :
Ako sa máš? – Ale, ta!                                                                                
Ta de                                                                                                                 
Ta ne?                                                                                                               
Ta jak!                                                                                                               
Ta hej, ne?                                                                                                      
Ta…                                                                                                                    
Ta ty tu?       

                                                                                                    


Inšpirované textami slovníka Viktora Hvižďáka a Juliany Sokolovej v alternatívnom sprievodcovi mestom KSC, ktorý vydalo „Východné pobrežie“ (Mišo Hudák a Lucia Jarošová) v roku 2010; rozšírené  s Igorom Kupcom. Srdečná vďaka Juliane a Igorovi za milú podporu!
 



Teilen