piatok 31. mája 2013

Use the city!


V košickej kotline v máji bzučí hudba. Každé ráno presne o ôsmej ma budí ženský hlas, ktorý precvičuje stupnicu tónov. Ranné zahrievacie cvičenia sú mi medzičasom už dôverne známe. Keď sa neskôr vyšvihnem do sedla môjho modrého pegasusa a ženiem si to cez pešiu zónu, s napnutými ušami počúvam jemné tóny, ktoré sa predierajú do ulice cez otvorené okná hudobných škôl. Tu počuť zvuky huslí, tam ďalej sú to tóny trúbky.

Celé mesto je jeden koncert! Jeden festival strieda druhý. V rámci „Use the City Festival-u“ hralo medzi 22. a 24. májom v centre mesta viac než 40 hudobných skupín. V pešej zóne mesta prezentovali svoje umenie mnohí herci a umelci. Na Hlavnej ulici, vo dvoroch ale aj vo vedľajších uliciach hrali v piatok večer v malých stanoch hudobné skupiny. Aj napriek chladnému a daždivému počasiu sa návštevníci so spokojným úsmevom na perách kolísali v rytme gitár.


„Use the City Festival“, ktorý sa toho roku koná po piaty raz, prináša do ulíc umenie, hudbu a divadlo. Na verejných priestranstvách vystupujú umelci i amatéri, ktorí do svojich predstavení zapájajú aj návštevníkov. V piatok večer predviedla nezávislá košická divadelná skupina “Na peróne” spolu s francúzskou skupinou „Là Hors De“ z Lyonu interaktívnu performance, ktorá sa odohrávala na ploche niekoľkých štvorcových kilometrov. Herci, ktorí tancovali na stoličkách a tváre mali zakryté maskami, trhali knihy. Bolo to politické predstavenie, ktoré pojednávalo o cenzúre, exile, vyhnanstve, úteku, migrácií a ľudských právach.


V nočnej tme, v mestskej kulise, ktorú tvorili paneláky sídlisk, sme my – skoro 100 divákov – nič netušiac nasledovali skupinu umelcov, ktorí skákajúc, lezúc a tancujúc obsadili obrovský areál s prázdnymi továrenskými halami.

Zo začiatku som bola nezúčastnený divák, avšak zrazu som sa spolu s mnohými ostatnými návštevníkmi ocitla natlačená v malom priestore za mrežami železnej klietky. Všetci sme si kládli tú istú otázku – Čo sa s nami teraz stane? Cupkali sme ako malé ovečky v chodbe, ktorej mreže sa zrazu zatvorili a z nás urobili zajatcov. Herci boli medzi nami. Porozdeľovaní v klietkach volali po sebe zúfalými hlasmi a pýtali sa na mená ľudí, ktoré nám boli neznáme. Trocha bezmocne sme splynuli s dianím. Bolo to zrazu nepríjemné nebyť len obklopený obrazmi divadelného predstavenia, ale byť jeho aktívnou súčasťou a to bez toho, aby sme vedeli, ako sa dej skončí. 


Pri mrežiach klietok stáli “strážnici” so zahalenými tvárami, rytmicky sa udierali po nohách. Mali na sebe maskáčové nohavice a nemo hľadeli na svojich zajatcov, baterkami nám blikali do očí. Zrazu v zosúladenom pohybe divých dravcov, skočili na steny klietky. Všetko stíchlo a striaslo sa. Potom, čo začali poťahovať kovové baterky po železných mrežiach, sa v miestnosti rozozvučal ohlušujúci rachot.

Neustále som premýšľala o tom, aké to bolo jednoduché namanévrovať nás do tejto pasce. Pritom sa mi do mysle vrátila jedna spomienka zo začiatku týždňa, preľakla som sa a zrýchlil sa mi dych…


"Step by step"

Košická divadelná skupina “Na peróne” spolu s francúzskou skupinou „Là Hors De“ z Lyonu predstavujú Interaktívnu performance "Step by step"  






Fotký: Tomáš Bachura / Košice2013

Teilen

0 komentárov:

Zverejnenie komentára